श्वभिर् यश् च परिक्रामेद् यः शुना दष्ट एव च। परिवित्तिश् च यश् च स्याद् दुश्चर्मा गुरुतल्पगः। कुशीलवो देवलको नक्षत्रैर् यश् च जीवति। ईदृशैर् ब्राह्मणैर् भुक्तम् अपाङ्क्तेयैर् युधिष्ठिर। रक्षांसि गच्छते हव्यम् इत्य् आहुर् ब्रह्मवादिनः। श्राद्धं भुक्त्वा त्व् अधीयीत वृषलीतल्पगश् च यः। पुरीषे तस्य तं मासं पितरस् तस्य शेरते। सोमविक्रयिणे विष्ठा भिषजे पूयशोणितम्। नष्टं देवलके दत्तम् अप्रतिष्ठं च वार्धुषे। यत् तु वाणिजके दत्तं नेह नामुत्र तद् भवेत्। भस्मनीव हुतं हव्यं तथा पौनर्भवे द्विजे। ये तु धर्मव्यपेतेषु चारित्रापगतेषु च। हव्यं कव्यं प्रयच्छन्ति तेषां तत् प्रेत्य नश्यति। ज्ञानपूर्वं तु ये तेभ्यः प्रयच्छन्त्य् अल्पबुद्धयः। पुरीषं भुञ्जते तस्य पितरः प्रेत्य निश्चयः।
śvabhir yaś ca parikrāmed yaḥ śunā daṣṭa eva ca. parivittiś ca yaś ca syād duścarmā gurutalpagaḥ. kuśīlavo devalako nakṣatrair yaś ca jīvati. īdṛśair brāhmaṇair bhuktam apāṅkteyair yudhiṣṭhira. rakṣāṃsi gacchate havyam ity āhur brahmavādinaḥ. śrāddhaṃ bhuktvā tv adhīyīta vṛṣalītalpagaś ca yaḥ. purīṣe tasya taṃ māsaṃ pitaras tasya śerate. somavikrayiṇe viṣṭhā bhiṣaje pūyaśoṇitam. naṣṭaṃ devalake dattam apratiṣṭhaṃ ca vārdhuṣe. yat tu vāṇijake dattaṃ neha nāmutra tad bhavet. bhasmanīva hutaṃ havyaṃ tathā paunarbhave dvije. ye tu dharmavyapeteṣu cāritrāpagateṣu ca. havyaṃ kavyaṃ prayacchanti teṣāṃ tat pretya naśyati. jñānapūrvaṃ tu ye tebhyaḥ prayacchanty alpabuddhayaḥ. purīṣaṃ bhuñjate tasya pitaraḥ pretya niścayaḥ.