भीष्म उवाच। अयं दैवतवंशो वै ऋषिवंशसमन्वितः। द्विसंध्यं पठितः पुत्र कल्मषापहरः परः। युधिष्ठिरः। सर्वशान्तिकरं जप्यं दारिद्र्यातुरदुःखिनाम्। तुष्टिपुष्टिप्रदं नित्यं पितामह वदस्व मे। भीष्मः। अयं शस्तो महाजप्यो देवराजर्षिसंयुतः। सेवन् नरो न दुःखेन भयेन च विमुह्यति। यद् अह्ना कुरुते पापम् इन्द्रियैः पुरुषश् चरन्। बुद्धिपूर्वम् अबुद्धिर् वा रात्रौ यश् चापि संध्ययोः। मुच्यते सर्वपापेभ्यः कीर्तयन् वै शुचिः सदा। नान्धो न बधिरः काले कुरुते स्वस्तिमान् सदा। तिर्यग्योनिं न गच्छेच् च नरकं संकराणि च। न च दुःखभयं तस्य मरणे न स मुह्यति।
bhīṣma uvāca. ayaṃ daivatavaṃśo vai ṛṣivaṃśasamanvitaḥ. dvisaṃdhyaṃ paṭhitaḥ putra kalmaṣāpaharaḥ paraḥ. yudhiṣṭhiraḥ. sarvaśāntikaraṃ japyaṃ dāridryāturaduḥkhinām. tuṣṭipuṣṭipradaṃ nityaṃ pitāmaha vadasva me. bhīṣmaḥ. ayaṃ śasto mahājapyo devarājarṣisaṃyutaḥ. sevan naro na duḥkhena bhayena ca vimuhyati. yad ahnā kurute pāpam indriyaiḥ puruṣaś caran. buddhipūrvam abuddhir vā rātrau yaś cāpi saṃdhyayoḥ. mucyate sarvapāpebhyaḥ kīrtayan vai śuciḥ sadā. nāndho na badhiraḥ kāle kurute svastimān sadā. tiryagyoniṃ na gacchec ca narakaṃ saṃkarāṇi ca. na ca duḥkhabhayaṃ tasya maraṇe na sa muhyati.