ब्राह्मणो ब्राह्मणैः श्राव्यो राजन्यः क्षत्रियैस् तथा। वैश्यो वैश्यैस् तथा श्राव्यः शूद्रः शूद्रैर् महामनाः। माहात्म्यं देवदेवस्य विष्णोर् अमिततेजसः। अर्हस् त्वम् असि कल्याण वार्ष्णेयं शृणु यत् परम्। यम् अच्युतं परं नित्यं लिङ्गहीनं च निर्मलम्। निर्वाणम् अमृतं श्रीमत् तद् विष्णोः परमं पदम्। भवे च भेदवद् भिन्नं प्रदानं गुणकारकम्। तस्मिन् न सज्जते नित्यं स एष पुरुषो ऽपरः। पुरुषाधिष्ठितं नित्यं प्रधानं ब्रह्म कारणम्। कालस्वरूपं रूपेण विष्णुना प्रभविष्णुना। क्षोभ्यमाणं सृजत्य् एव नानाभूतानि भागशः। तद् दृष्ट्वा पुरुषो ऽतत्त्वं साक्षी भूत्वा प्रवर्तते। तत् प्रविश्य यथायोगम् अभिन्नो भिन्नलक्षणः।
brāhmaṇo brāhmaṇaiḥ śrāvyo rājanyaḥ kṣatriyais tathā. vaiśyo vaiśyais tathā śrāvyaḥ śūdraḥ śūdrair mahāmanāḥ. māhātmyaṃ devadevasya viṣṇor amitatejasaḥ. arhas tvam asi kalyāṇa vārṣṇeyaṃ śṛṇu yat param. yam acyutaṃ paraṃ nityaṃ liṅgahīnaṃ ca nirmalam. nirvāṇam amṛtaṃ śrīmat tad viṣṇoḥ paramaṃ padam. bhave ca bhedavad bhinnaṃ pradānaṃ guṇakārakam. tasmin na sajjate nityaṃ sa eṣa puruṣo 'paraḥ. puruṣādhiṣṭhitaṃ nityaṃ pradhānaṃ brahma kāraṇam. kālasvarūpaṃ rūpeṇa viṣṇunā prabhaviṣṇunā. kṣobhyamāṇaṃ sṛjaty eva nānābhūtāni bhāgaśaḥ. tad dṛṣṭvā puruṣo 'tattvaṃ sākṣī bhūtvā pravartate. tat praviśya yathāyogam abhinno bhinnalakṣaṇaḥ.