कृतज्ञेन सदा भाव्यं मित्रकामेन चानघ। मित्रात् प्रभवते सत्यं मित्रात् प्रभवते बलम्। मित्राद् भोगांश् च भुञ्जीत मित्रेणापत्सु मुच्यते। सत्कारैर् उत्तमैर् मित्रं पूजयेत विचक्षणः। भीष्म उवाच। विद्वान् संस्कारयाम् आस पार्थिवो राजधर्मणः। गन्धैर् बहुभिर् अव्यग्रो दाहयाम् आस तं द्विजम्। तस्य देवस्य वचनाद् इन्द्रस्य बकराड् इह। तेनैवामृतसिक्तश् च पुनः संजीवितो बकः। राजधर्मापि तं प्राह सहस्राक्षम् अरिंदमम्। गौतमो ब्राह्मणः क्वासौ मुच्यतां मत्प्रियः सखा। तस्य वाक्यं समाज्ञाय कौशिकः सुरसत्तमः। गौतमं ह्य् अभ्यनुज्ञाप्य प्रीतो ऽथ गमनोत्सुकः। प्रतीतः स गतः सौम्यो राजधर्मा स्वम् आलयम्। नृशंसो गौतमो मुक्तो मित्रध्रुक् पुरुषाधमः। सभाण्डोपस्करो यातः स तदा शबरालयम्। तत्रासौ शबरीदेहे प्रसूतो निरयोपमे। एष शापो महांस् तत्र मुक्तः सुरगणैस् तथा। दग्धो राक्षसराजेन खगराजः प्रतापवान्। चितायाः पार्श्वतो दोग्ध्री सुरभिर् जीवयच् च तम्। तस्या वक्त्राच् च्युतः फेनो दुग्धमात्रं तदानघ। समीरणाहृतो यातश् चितां तां राजधर्मणः। देवराजस् ततः प्राप्तो विरूपाक्षपुरं तदा। विरूपाक्षो ऽपि तं प्राप्तं देवराजं समागमत्। काश्यपस्य सुतो देव भ्राता मे जीवताम् इति। कौशिकस् त्व् अब्रवीत् सर्वं प्रीयमाणं पुनः पुनः। ब्रह्मणा व्याहृतो रोषाद् राजधर्मा कदा चन। यस्मात् त्वं नागतो द्रष्टुं मम नित्यम् इमां सभाम्। तस्माद् बको भवान् भावी धर्मशीलः पुराणवित्। आगमिष्यति ते वासं कदा चित् पापकर्मकृत्। शबरावासगो विप्रः कृतघ्नो वृषलीपतिः। यदा निहन्ता मोक्षस् ते तदा भावीत्य् उवाच तम्। तस्माद् एव गतो लोकं ब्रह्मणः परमेष्ठिनः। स चापि निरयं प्राप्तो दुष्कृतिः कुलपांसनः। एतच् छ्रुत्वा महद् वाक्यं सन्मध्ये नारदेरितम्। मयापि तव राजेन्द्र यथावद् अनुवर्णितम्। ब्रह्मघ्ने च सुरापे च चोरे भ्रष्टव्रते तथा। निष्कृतिर् विहिता राजन् कृतघ्ने नास्ति निष्कृतिः। कुतः कृतघ्नस्य यशः कुतः स्थानं कुतः सुखम्। अश्रद्धेयः कृतघ्नो हि कृतघ्ने नास्ति निष्कृतिः। मित्रद्रोहो न कर्तव्यः पुरुषेण विशेषतः। मित्रध्रुङ् निरयं घोरं नरकं प्रतिपद्यते। कृतज्ञेन सदा भाव्यं मित्रभावेन चानघ। मित्रात् प्रभवते सर्वं मित्रं धन्यम् इति स्मृतम्। अर्थाद् वा मित्रलाभाद् वा मित्रलाभो विशिष्यते। सुलभा मित्रतो ऽर्थास् तु मित्रेण यतितुं क्षमम्। मित्रं चाभिमतं स्निग्धं फलं चापि सतां फलम्। सत्कारैः स्वजनोपेतैः पूजयेत विचक्षणः। अभ्रश्यामः पिङ्गजटाबद्धकलापः। प्रांशुर् दण्डी कृष्णमृगत्वक्परिधानः। साक्षाल् लोकान् पावयमानः कविमुख्यः। पाराशर्यः पर्वसु रूपं विवृणोतु। तयैव जीवितं पापं स्वदेशगमनोत्सुकम्। शशाप शबरीदेहे प्रसूतो ऽयं भवत्व् इति। कुक्षौ पुनर्भुवा पापः सुतान् अजनयत् तथा। तस्माद् बकं गृहे हन्ता ब्राह्मणः पापबन्धनः। बन्धो भवतु घोरैश् च पाशैर् नागमयैर् भृशम्। विरूपाक्षो ऽथ संवृत्तं श्रुत्वा वाक्यम् अपूजयत्। शक्रं च ब्रह्मणः पार्श्वं तया तेन सहाव्रजत्। गौतमो निरयं प्राप्तस् तत्संबन्धाद् बकस् तथा। दुःखं राक्षसराज्ञश् च द्रव्यदानाच् छ्रमान्वितः। एतच् छ्रुत्वा ततो वाक्यं भीष्मेणोक्तं महात्मना। युधिष्ठिरः प्रीतमना भ्रातृभिः सहितः सदा।
kṛtajñena sadā bhāvyaṃ mitrakāmena cānagha. mitrāt prabhavate satyaṃ mitrāt prabhavate balam. mitrād bhogāṃś ca bhuñjīta mitreṇāpatsu mucyate. satkārair uttamair mitraṃ pūjayeta vicakṣaṇaḥ. bhīṣma uvāca. vidvān saṃskārayām āsa pārthivo rājadharmaṇaḥ. gandhair bahubhir avyagro dāhayām āsa taṃ dvijam. tasya devasya vacanād indrasya bakarāḍ iha. tenaivāmṛtasiktaś ca punaḥ saṃjīvito bakaḥ. rājadharmāpi taṃ prāha sahasrākṣam ariṃdamam. gautamo brāhmaṇaḥ kvāsau mucyatāṃ matpriyaḥ sakhā. tasya vākyaṃ samājñāya kauśikaḥ surasattamaḥ. gautamaṃ hy abhyanujñāpya prīto 'tha gamanotsukaḥ. pratītaḥ sa gataḥ saumyo rājadharmā svam ālayam. nṛśaṃso gautamo mukto mitradhruk puruṣādhamaḥ. sabhāṇḍopaskaro yātaḥ sa tadā śabarālayam. tatrāsau śabarīdehe prasūto nirayopame. eṣa śāpo mahāṃs tatra muktaḥ suragaṇais tathā. dagdho rākṣasarājena khagarājaḥ pratāpavān. citāyāḥ pārśvato dogdhrī surabhir jīvayac ca tam. tasyā vaktrāc cyutaḥ pheno dugdhamātraṃ tadānagha. samīraṇāhṛto yātaś citāṃ tāṃ rājadharmaṇaḥ. devarājas tataḥ prāpto virūpākṣapuraṃ tadā. virūpākṣo 'pi taṃ prāptaṃ devarājaṃ samāgamat. kāśyapasya suto deva bhrātā me jīvatām iti. kauśikas tv abravīt sarvaṃ prīyamāṇaṃ punaḥ punaḥ. brahmaṇā vyāhṛto roṣād rājadharmā kadā cana. yasmāt tvaṃ nāgato draṣṭuṃ mama nityam imāṃ sabhām. tasmād bako bhavān bhāvī dharmaśīlaḥ purāṇavit. āgamiṣyati te vāsaṃ kadā cit pāpakarmakṛt. śabarāvāsago vipraḥ kṛtaghno vṛṣalīpatiḥ. yadā nihantā mokṣas te tadā bhāvīty uvāca tam. tasmād eva gato lokaṃ brahmaṇaḥ parameṣṭhinaḥ. sa cāpi nirayaṃ prāpto duṣkṛtiḥ kulapāṃsanaḥ. etac chrutvā mahad vākyaṃ sanmadhye nāraderitam. mayāpi tava rājendra yathāvad anuvarṇitam. brahmaghne ca surāpe ca core bhraṣṭavrate tathā. niṣkṛtir vihitā rājan kṛtaghne nāsti niṣkṛtiḥ. kutaḥ kṛtaghnasya yaśaḥ kutaḥ sthānaṃ kutaḥ sukham. aśraddheyaḥ kṛtaghno hi kṛtaghne nāsti niṣkṛtiḥ. mitradroho na kartavyaḥ puruṣeṇa viśeṣataḥ. mitradhruṅ nirayaṃ ghoraṃ narakaṃ pratipadyate. kṛtajñena sadā bhāvyaṃ mitrabhāvena cānagha. mitrāt prabhavate sarvaṃ mitraṃ dhanyam iti smṛtam. arthād vā mitralābhād vā mitralābho viśiṣyate. sulabhā mitrato 'rthās tu mitreṇa yatituṃ kṣamam. mitraṃ cābhimataṃ snigdhaṃ phalaṃ cāpi satāṃ phalam. satkāraiḥ svajanopetaiḥ pūjayeta vicakṣaṇaḥ. abhraśyāmaḥ piṅgajaṭābaddhakalāpaḥ. prāṃśur daṇḍī kṛṣṇamṛgatvakparidhānaḥ. sākṣāl lokān pāvayamānaḥ kavimukhyaḥ. pārāśaryaḥ parvasu rūpaṃ vivṛṇotu. tayaiva jīvitaṃ pāpaṃ svadeśagamanotsukam. śaśāpa śabarīdehe prasūto 'yaṃ bhavatv iti. kukṣau punarbhuvā pāpaḥ sutān ajanayat tathā. tasmād bakaṃ gṛhe hantā brāhmaṇaḥ pāpabandhanaḥ. bandho bhavatu ghoraiś ca pāśair nāgamayair bhṛśam. virūpākṣo 'tha saṃvṛttaṃ śrutvā vākyam apūjayat. śakraṃ ca brahmaṇaḥ pārśvaṃ tayā tena sahāvrajat. gautamo nirayaṃ prāptas tatsaṃbandhād bakas tathā. duḥkhaṃ rākṣasarājñaś ca dravyadānāc chramānvitaḥ. etac chrutvā tato vākyaṃ bhīṣmeṇoktaṃ mahātmanā. yudhiṣṭhiraḥ prītamanā bhrātṛbhiḥ sahitaḥ sadā.