सर्वतो भवतः क्षेमं विधेयाः सर्वपार्थिवाः। स कस्माद् राजशार्दूल शोचंस् तु परिदह्यसे। तत् किमर्थम् इहाभीक्ष्णं परिशोचसि दुःखितः। ध्यायन्न् इव च किं राजन् नाभिभाषसि किं चन। न चाश्वेन विनिर्यासि विवर्णो हरिणः कृशः। व्याधिम् इच्छामि ते ज्ञातुं प्रतिकुर्यां हि तत्र वै। वैशंपायनः। स तं कामम् अवाच्यं वै दाशकन्यां प्रतीदृशम्। विवृतं नाशकत् तस्मै पिता पुत्राय शंसितुम्।
sarvato bhavataḥ kṣemaṃ vidheyāḥ sarvapārthivāḥ. sa kasmād rājaśārdūla śocaṃs tu paridahyase. tat kimartham ihābhīkṣṇaṃ pariśocasi duḥkhitaḥ. dhyāyann iva ca kiṃ rājan nābhibhāṣasi kiṃ cana. na cāśvena viniryāsi vivarṇo hariṇaḥ kṛśaḥ. vyādhim icchāmi te jñātuṃ pratikuryāṃ hi tatra vai. vaiśaṃpāyanaḥ. sa taṃ kāmam avācyaṃ vai dāśakanyāṃ pratīdṛśam. vivṛtaṃ nāśakat tasmai pitā putrāya śaṃsitum.