वरुणश् च ददौ तस्मै गदाम् अशनिनिःस्वनाम्। दैत्यान्तकरणीं घोरां नाम्ना कौमोदकीं हरेः। तदाग्नेर् अनुमोदाय सखा सख्युः प्रियंकरः। उवाच पार्थं वार्ष्णेयः प्रीयमाणो धनंजयम्। अजितस् त्वम् अजेयश् च जेता त्वम् असि पाण्डव। अजितः फाल्गुनेत्य् उक्त्वा रश्मीन् आदाय वीर्यवान्। जितम् इत्य् एव बीभत्सुं प्रत्युवाच जनार्दनः। प्रदक्षिणं परिक्रम्य करेण रथम् अस्पृशत्। प्रीयमाणो रथे तस्मिन्न् अभवत् कृष्णसारथिः। पावकाय नमस्कृत्य ववन्दे गाण्डिवं धनुः। रथम् आस्थाय बीभत्सुश् चक्रे ऽधिज्यं महद् धनुः। मौर्वी कृष्णस्य बाहुभ्यां विसृजद् भृशदारुणम्। कूजन्ती सापतत् तूर्णं सिंहीव मृगगृद्धिनी।
varuṇaś ca dadau tasmai gadām aśaniniḥsvanām. daityāntakaraṇīṃ ghorāṃ nāmnā kaumodakīṃ hareḥ. tadāgner anumodāya sakhā sakhyuḥ priyaṃkaraḥ. uvāca pārthaṃ vārṣṇeyaḥ prīyamāṇo dhanaṃjayam. ajitas tvam ajeyaś ca jetā tvam asi pāṇḍava. ajitaḥ phālgunety uktvā raśmīn ādāya vīryavān. jitam ity eva bībhatsuṃ pratyuvāca janārdanaḥ. pradakṣiṇaṃ parikramya kareṇa ratham aspṛśat. prīyamāṇo rathe tasminn abhavat kṛṣṇasārathiḥ. pāvakāya namaskṛtya vavande gāṇḍivaṃ dhanuḥ. ratham āsthāya bībhatsuś cakre 'dhijyaṃ mahad dhanuḥ. maurvī kṛṣṇasya bāhubhyāṃ visṛjad bhṛśadāruṇam. kūjantī sāpatat tūrṇaṃ siṃhīva mṛgagṛddhinī.