भक्तं माम् असितापाङ्गे न परित्यक्तुम् अर्हसि। त्वं हि मां प्रीतियोगेन त्रातुम् अर्हसि भामिनि। त्वद्दर्शनकृतस्नेहं मनश् चलति मे भृशम्। न त्वां दृष्ट्वा पुनर् अन्यां द्रष्टुं कल्याणि रोचये। प्रसीद वशगो ऽहं ते भक्तं मां भज भाविनि। दृष्ट्वैव त्वां वरारोहे मन्मथो भृशम् अङ्गने। अन्तर्गतं विशालाक्षि विध्यति स्म पतत्रिभिः। मन्मथाग्निसमुद्भूतं दाहं कमललोचने। प्रीतिसंयोगयुक्ताभिर् अद्भिः प्रह्लादयस्व मे। पुष्पायुधं दुराधर्षं प्रचण्डशरकार्मुकम्। त्वद्दर्शनसमुद्भूतं विध्यन्तं दुःसहैः शरैः। उपशामय कल्याणि आत्मदानेन भाविनि।
bhaktaṃ mām asitāpāṅge na parityaktum arhasi. tvaṃ hi māṃ prītiyogena trātum arhasi bhāmini. tvaddarśanakṛtasnehaṃ manaś calati me bhṛśam. na tvāṃ dṛṣṭvā punar anyāṃ draṣṭuṃ kalyāṇi rocaye. prasīda vaśago 'haṃ te bhaktaṃ māṃ bhaja bhāvini. dṛṣṭvaiva tvāṃ varārohe manmatho bhṛśam aṅgane. antargataṃ viśālākṣi vidhyati sma patatribhiḥ. manmathāgnisamudbhūtaṃ dāhaṃ kamalalocane. prītisaṃyogayuktābhir adbhiḥ prahlādayasva me. puṣpāyudhaṃ durādharṣaṃ pracaṇḍaśarakārmukam. tvaddarśanasamudbhūtaṃ vidhyantaṃ duḥsahaiḥ śaraiḥ. upaśāmaya kalyāṇi ātmadānena bhāvini.